Šálka - príbeh o živote, príbeh o nás

Tento príbeh mi prišiel elektronickou poštou. Oslovil ma a dotkol sa mojej duše tak hlboko, že odvtedy mi tento príbeh visí na nástenke. Kiežby si ho prečítal každý a trochu sa zamyslel.
(ak sa vám príbeh páči, pošlite ho ďalej)

Jeden manželský pár sa vybral na nákupy. Chceli si niečo kúpiť k výročiu ich manželstva. Obaja mali radi keramické a antické veci, hlavne šálky na čaj. V jednom obchode s keramikou objavili jednu prekrásnu šálku. Manžel sa spýtal predavača: Môžem sa pozrieť na túto krásnu šálku? Ešte v živote niekdy som nevidel taký prekrásny kus.   
Predavač mu ju podal a ako si ju manželia prezerali, šálka sa ozvala:

Nechápeš ako môžem byť takáto pekná? Vieš, nie vždy som bola šálka na čaj. Boli časy, keď som bola hnedočervená a nazývali ma ílom.

• Môj Majster ma vykopal, spracoval, hnietol a splošťoval, potom znova a znova ma spracovával a ja som kričala od bolesti: Daj mi pokoj!
  Ale on sa len usmial a povedal: Ešte nie!

• Potom ma položil na kotúč, ktorý sa veľmi rýchlo točil a ja som sa len točila kol do kola.
  Zastav to! Točí sa mi hlava! - vrieskala som, ale môj Majster len kýval hlavou a povedal: Ešte nie!

• Potom ma dal do pece. Niekdy predtým som ešte necítila takú horúčavu! Čudovala som sa, prečo ma chce môj Majster spáliť. Vrieskal som! Chcela som sa dostať von. Videla som tvár môjho majstra cez sklo na dverách pece a z jeho pier som si prečítala: Ešte nie!

• Napokon sa dvere pece otvorili a Majster ma dal na policu. Vychladla som. Už mi je lepšie – myslela som si, ale vtedy ma Majster všade natrel farbou. Výpary od náteru boli neznesiteľné. Bolo mi zle. - Prestaň! Prestaň! - kričala som, ale Majster pokýval hlavou: Ešte nie!

• Potom ma zrazu znova strčil do pece. Nie do tej istej, ako predtým, ale do dvojnásobne horúcej pece. Myslela som si, že umriem. Prosila som, plakala, všetko som oľutovala, aj vrieskala, ale môj Majster stále len kýval hlavou a pritom mi hovoril: Ešte ťa nemôžem vybrať!
  Cítila som, že už nemám ani nádej. Skončila som. Bola som pripravená na to, že to úplne vzdám. A vtedy sa dvere otvorili. Majster ma vybral a položil na policu.

O hodinu postavil predo mňa zrkadlo a povedal: Pozri sa na seba!
Keď som sa pozrela do zrkadla, nechcela som veriť mojim očiam: - Toto nie som ja! Toto by som bola ja??? - neveriacky som sa obzerala. - Som prekrásna! - zakričala som.

A Majster mi vtedy povedal: Chcel by som aby si si pamätala:

• Viem, že ťa to bolelo, keď som ťa hnietol a spracovával, ale ak to nespravím, vyschneš.
• Viem, že sa ti krútila hlava, keď si sa točila na kotúči, ale ak by som ho zastavil, ty by si sa rozdrvila.
• Viem, že bola neznesiteľná horúčava v peci a nechápala si, prečo ťa tam vkladám. Ale ak to nespravím, praskneš.
• Viem, že ti bolo zle z výparov náteru, ale ak ťa nezafarbím, nebola by si silná a nebol by tvoj život farebný.
• A keby som ťa nevrátil znova do druhej pece, nemohla by si žiť dlho, nebola by si dostatočne silná.

Skončil som. Teraz si taká, akú som si ťa predstavil vtedy, keď som začal na tebe pracovať.

Niektorí z nás sú v peci a kričia: Pusť ma von!
Niektorí sa práve „zafarbujú“ a je to pre nich veľmi nepríjemné, až na nevydržanie.
Niektorí sa práve točia do kola a nechápu kde sú. Len sa pýtajú: Čo sa so mnou deje? Všetko je také chaotické.
Ale On vie, čo robí.
Ver mu. Ver v ňom!